HennepStar-onlineshop

V praxi sa môžeme stretnúť s prípadom identickej tvrdosti a to ak sa obidva materiály navzájom vrypom nepoškodia.

Stupnica tvrdosti:

1-mastenec
2-halit
3-kalcit
4-fluorit
5-apatit
6-ortoklas
7-kremeň
8-topás
9-korund
10-diamant

Štiepateľnosť minerálov:

 Týmto pojmom označujeme spôsob rozpadávania minerálu pozdĺž presne určených štiepnych plôch. Tieto plochy sa nachádzajú väčšinou medzi vrstvami atómov alebo na miestach, kde sú väzby medzi atómami najslabšie. Štiepne plochy nie sú také hladké ako kryštálové plochy, hoci sú veľmi súdržné a rovnomerne odrážajú svetlo.
Štiepateľnosť hodnotíme ako: dokonalú, menej dokonalú, nedokonalú, nijakú.
Lom minerálov: Po údere do minerálu geologickým kladivom sa rozlomí a zjavia sa plochy s drsným a nerovným povrchom. V tomto prípade hovoríme o lome minerálu (pri štiepaní sú štiepne plochy zväčša rovné a môžu vzniknúť aj pri opakovaných úderoch kladivom). Väčšina minerálov sa štiepe aj láme, no niektoré sa len lámu.

Na charakterizovanie lomu používame označenie: rovný, nerovný, lastúrovitý, hákovitý, hladký, trieštivý
Farba minerálov: Pre mnohé farebné minerály je farba podstatnou a nemennou vlastnosťou a preto je vhodným rozlišovacím znakom. Iné minerály sú v čistej forme číre, ale v prírode ich často nachádzame rozlične zafarbené prímesami. Poznáme napr. žltú, ružovú, fialovú i hnedú odrodu kremeňa. Pre tieto zafarbené minerály nie je už farba podstatný rozlišovací znak. Niektoré nerasty menia farbu podľa druhu osvetlenia, iné môžu meniť zafarbenie podľa smeru, v ktorom ich prezeráme. Takéto minerály označujeme ako mnohofarebné. Niektoré minerály majú vlastnú farbu ukrytú pod vrstvou premeneného povrchu alebo pod prirodzeným tenučkým povlakom.

Farba minerálov nemusí byť vždy stála, veľa polodrahokamov aj drahokamov stráca svoj farebný odtieň na svetle, napr. smaragd, ametyst, ruženín. Na svetlo citlivo reagujú aj niektoré minerály s obsahom striebra, pokrývajú sa tenkou hnedočiernou vrstvou. Mnohé minerály sa dajú zafarbovať umele, napríklad zahriatím na vysokú teplotu alebo rádioaktívnym či ultrafialovým žiarením. Minerály sú na rozdiel od hornín chemicky aj fyzikálne homogénne telesá, ktoré vznikli prírodnými pochodmi a majú všeobecne definovateľné chemické zloženie. Okrem náhodných uzavrenín a prímesí sú teda všetky vlastnosti vo všetkých miestach minerálu rovnaké a nezávisia od náleziska.

Vryp minerálov:

O tom, či je minerál farebný alebo zafarbený sa môžeme pesvedčiť vrypom. Skúšaný minerál trieme po drsnom povrchu bielej nepolievanej porcelánovej doštičky a potom pozorujeme farbu vzniknutého prášku t.j. farbu vrypu. Na určovanie farby vrypu používame vždy čerstvé, nezvetrané kúsky minerálov. Farebné minerály majú vždy farebný vryp viac - menej zodpovedajúci vlastnej farbe minerálu, často so svetlejším odtieňom. Bezfarebné a biele minerály majú farbu vrypu bielu. Mimoriadne veľký rozdiel medzi vlastnou farbou a farbou vrypu je pri kovovolesklých mineráloch. Žltý pyrit má čiernozelený vryp, čierny hematit višňovočervený.

Lesk minerálov:
Lesk závisí všeobecne od spôsobu odrazu a lomu svetla aj od kvality povrchu minerálu. Lesk minerálov poznáme kovový a nekovový.
kovový lesk: majú rudné nerasty, ktoré sa lesknú ako kovy a majú silnú odrazovú mohutnosť pre svetlo

nekovový lesk:
má niekoľko medzistupňov - Diamantový lesk: veľmi silný, majú ho minerály s vysokým indexom lomu

sklený lesk:
majú mnohé jednoduché minerály, ktoré sú v prírode najviac rozšírené 

matný lesk:
majú minerály s nízkou odrazovou mohutnosťou

hodvábny lesk:
majú minerály s jemnovláknitými agregátmi napr. azbest

Perleťový lesk: 
majú jemnovrstvové minerály alebo dokonale štiepateľné minerály napr. sľudy